Moja mama a brat bývajú veľmi skromne, ba až niekedy nedôstojne. Je vdova, ktorá sa predierala životom s troma deťmi vždy ťažko. Dom je vo veľmi zlom stave a pýta si veľa, ale strecha zateká a to už je zle. Mama je na tom dosť zle psychicky, lebo jej to nedá už ani spať. Touto cestou Vás prosím o pomoc pre moju mamu, keďže ani moja rodina nestačí so stálou pomocou pre ňu.
Po úmrtí mojich svokrovcov môj manžel sa celkom zmenil. Jeho brat, starý mládenec mi nevedel odpustiť, že som poslúchla svojich lekárov a ťarchu opatrovania som nechala na nich. Vyhlásil, že dovtedy nebude rozprávať ani s mojimi deťmi ani so mnou, kým manžel sa so mnou nerozvedie! Ja som to najprv nechcela uveriť, ale veci pomaly nabrali taký smer, že som musela konať.
Vážený pán Ľuboš, v prvom rade Vám i vašej manželke ďakujem, že ste sa rozhodli takýmto spôsobom pomôcť ľuďom, ktorí sa si sami momentálne nevedia pomôcť. Tiež som sa ocitla vo veľmi zložitej situácii, z ktorej si už vlastnými silami neviem poradiť. Bolesť vidí len môj manžel, čo mi je tiež ľúto, lebo vidím ako mi chce pomôcť a jednoducho kvôli svojmu fyzickému stavu to nedokáže. Možno i to je spôsob, ktorým mi chce Boh pomôcť po tisícich vyslovených modlitbách.
Úvodom môjho príbehu srdečne pozdravujem pána Ľuboša aj s rodinkou. Nie každý je obdarovaný mať plne fungujúcu rodinu a zodpovedného manžela, ktorý sa o ňu postará. Môj príbeh začína z úplne iného konca. Pokiaľ si nájdete čas na prečítanie budem veľmi rada.
Dobrý deň, ako rodáčku z Topoľčian ma teší dobrota srdca pána Ľuboša a preto píšem. Pomoc nežiadam pre seba, ale pre mladú rodinu v našej obci, ktorá v pokore prijala dvojnásobne ťažký životný údel. Ich deti Dóra a Dénes trpia spinálnou svalovou atrofiou. Ovocím modlitby je pomoc, preto ak dá pán Boh chcieť, dá aj môcť.