Dobrý deň prajem! Moje meno je Martin Kmeť, pochádzam z Banskej Bystrice, študoval som však na Filozofickej fakulte v Bratislave odbor koreanistika 6 rokov. Úspešne som zoštátnicoval (vlani v auguste), získal titul Mgr., ale samotný jazyk ma prestal baviť asi v polovici štúdia, bavili ma skôr ostatné predmety ako kórejské dejiny, filozofia, spoločnosť, náboženstvá, aktuálne otázky a tak všeobecne o Kórei (vlastne o oboch). Učiť sa tento jazyk sa mi páčilo prvé tri roky, neskôr záujem upadal, dnes mám pocit, že viem ešte menej ako vtedy v treťom ročníku. Je to jazyk náročný a ak ho dennodenne necibrím, schopnosť ním hovoriť nanešťastie upadá.
Pol roka som stážoval v kórejskej firme Samsung ako prekladateľ a tlmočník, avšak veľmi ma táto práca stresovala, bál som sa každé ráno cestou do nej, čo dnes bude, kto čo dnes bude chcieť aby som prekladal – vôbec nebrali ohľad, že som len študent/stážista, prekladal som zložité technické výrazy a procesy, tlmočil školenia – často som neuspel. Som introvert a zvačša sa zvyknem hanbiť pred ľuďmi, najmä keď neviem čo sa odo mňa chce, som nerozhodný. Po škole som sa mal zamestnať v tom istom Samsungu, lenže po prieťahoch som si musel hľadať niečo iné – skúsil som do konca roka prácu v kníhkupectve (dlhý a krátky týždeň/12 hodinovky). Práca s knihami ma veľmi baví (máme doma i na záhrade obrovské množstvo knižiek, otec ako učiteľ a docent histórie ma k tomu vždy viedol). Práca bola ľahká, len to trvalo dlho a bola trochu náročná aj fyzicky, vyhovovalo mi usporiadanie týždňa – mal som voľné dni na vybabovanie vecí, resp. výlety alebo prácu v záhrade, atď. Nezarobil som však veľa, a ako vysokoškolský absolvent som chcel využiť svoj potenciál predsa len v kórejskej firme.
Po náročnom hľadaní práce sa mi podarilo nastúpiť znova pre firmu Samsung, ale na inom mieste ako kontrolór logistickej prepravy, kde pracujem dodnes. Práci som sa síce priučil, ale je to veľmi stresová práca, koniec a začiatok mesiaca je veľmi vypätý, často mám strach či to robím dobre, veľa ešte neviem, požiadavky sú vysoké, práca nadčasy, nemožnosť si dať voľno kedykoľvek. Som však za ňu vďačný, chcel by som to tu vydržať najviac 2 roky. Avšak tu nastáva problém – čo potom? Mám snúbenicu, v septembri sa berieme, chceli by sme bývať v Banskej Bystrici, kde máme dostupný byt po starých rodičoch, ale je tam problém s prácou. Či už pre snúbenicu (ešte rok štúdia v Bratislave, tlmočníctvo/prekladateľstvo španielčina-slovenčina) alebo pre mňa. Táto práca ma teraz živí, ale ma vôbec nenapĺňa, nevidím ovocie práce, pasívne sedím celý deň v uzavretej miestnosti za počítačom. Nevravím, že to nie je zlé, ale ja rád pracujem aj manuálne. Hlavne na záhrade pri Banskej Bystrici, kde ma starý rodičia viedli k vzťahu k prírode a starostlivosti o ňu a o záhradu. Milujem keď môžem voľne pracovať v záhrade. Nanešťastie sedím celé týždne v práci a záhrada pustne, hoci sú víkendy, kedy sa to snažím zvrátiť.
Okrem naplnenia z tejto práce veľmi rád cestujem, resp. výletujem po Slovensku (ale aj v zahraničí). Už od strednej školy organizujem výlety po Slovensku v kruhu priateľov a rodiny. Mám výborný zmysel pre orientáciu a tak mi mapy ani priestorová predstavivosť nerobí žiaden problém. Poznám veľa historických, prírodných a kultúrnych objektov na Slovensku a viem o nich veľa rozprávať. Priatelia mi hovoria, že by som sa tým mohol živiť, ale nie som si istý, či to viem až tak dobre. Hlavne jazyk by bol potom problém, ak by som sprievodcoval zahraničných turistov. Každopádne jazyk sa dá doučiť. A je možné, že pri tejto práci by som sa necítil ako v klietke ale naopak – voľný. Túžim po tom aby ma moja práca bavila, aj moja snúbenica si to praje, aby sme mohli byť šťastní a robili niečo s radosťou pre druhých ľudí.
Chceme teda aj pomáhať. V súčasnosti mám pocit, že nestíham pomaháť ani rodine, ani sebe, ani mojej budúcej žene a to ma mrzí najviac. Neviem, či robím správne, ale zase človek nikdy nevie. Hľadám svoj talent, hoci možno neskoro, ale predsa. Preto keď som najprv počul o tejto možnosti v rádiu Lumen a neskôr si ju aj vyhľadal, tak ma potešilo, že ponúkate svoj vlastný talent aby ste našli talent v druhých ľudoch, čo je veľmi úctyhodné. Chcel by som sa Vám preto poďakovať, že túto možnosť je možné využiť, a preto som to skúsil. Ďakujem veľmi pekne.
S pozdravom
Martin Kmeť