Milá pani Jojičová,

keď som sa prostredníctvom mojej kamarátky dozvedela o možnosti získať touto formou Vašu službu – pomoc, rozhodla som sa Vám napísať. Už niekoľko rokov, a v poslednej dobe dosť intenzívne hľadám tú správnu cestu pre seba a veľakrát keď sa mi zdá, že už mám ten správny smer, príde udalosť, situácia, ktorá mi akoby ukáže, alebo ma núti zamyslieť sa nad tým, či je to naozaj tak, či je to to správne pre mňa. Je to častokrát únavné a demotivujúce, ba priam niekedy cítim zmätok a napriek tomu, že som všestranná, šikovná a myslím, že aj relatívne úspešná baba, stále akokeby hľadám niečo, čo budem vnímať a cítiť ako to pravé orechové. Predovšetkým čo sa práce týka, lebo prácou je človek živý a ja som človek, ktorý sa chce skutočne realizovať, nielen chodiť do práce. 🙂 Preto túto možnosť vnímam ako takú úprimnú prosbu o pomoc. Hovorí sa „človeče pomôž si sám, aj Pán Boh ti pomôže“, no občas človek možno potrebuje spolu s niekým, u koho cíti dôveru, len trošku poupratovať myšlienky, pocítiť tú pomocnú ruku… prebrať to s niekým nezainteresovaným, niekým, kto má skúsenosti s reišením takýchto situácií a spoločne našli cestu von z istého bludného kruhu, do ktorého sa občas ľudia, ktorí sa zamýšľajú nad životom, ktorí si chcú život užiť a nielen ho prežiť, dostávajú… a niekedy je riešenie aj na dosah ruky, LEN .. LEN.. pre tú hlbokú zainteresovanosť to nevidíme a vtedy príde niekto iný, cudzí, nový, ktorý má nadhľad a povie AHA, veď ty to tu máš, len to nevidíš 🙂

Asi tak by som v skratke opísala svoju situáciu, z ktorej by som už konečne rada našla cestu von… cestu, ktorá bude radostnejšia, naplnenejšia, cesta, po ktorej bude radosť kráčať a po ktorej budem nielen ja spokojná, ale aj ľudia okolo mňa… možno mám dar pomáhať iným, len najprv musím pomôcť sama sebe. Nehanbím sa priznať si túto skutočnosť, lebo to tak cítim.

Ak Vás môj skrátený príbeh zaujal, budem rada, ak sa osobne budeme môcť hlbšie porozprávať o mojich snoch, cieľoch a pocitoch na ceste k ich napĺňaniu.

Vopred Vám ďakujem za Váš čas, ochotu a záujem pomôcť a ak sa nám podarí aj stretnúť budem sa tešiť. V poslednej dobe totiž prechádzam zmenami vo vzťahoch, či už v práci, v rodine atď. a asi aj preto chýba dobrá kamarátka, ktorá pochopí, podporí a poteší. Žijeme v uponáhľanej dobe, kedy nikto nemá na nikoho čas a preto aj 90 min. Vášho času bude pre mňa znamenať veľa.

Prajem Vám príjemný, pohodový deň a veľa radosti.
Daša