Som Ivanov starší brat a chcel by som mu pomôcť nájsť v sebe odvahu, aby si sám začal hľadať zamestnanie a následne objaviť svoje povolanie.
Je môj najmladší brat a má 30 rokov. Má DMO (detskú mozgovú obrnu – jej súčasťou sú postihnuté nohy, ktoré trochu ťahá za sebou a trochu menej vyvinutá jemná motorika), pri chôdzi používa jednu fr. barlu, ale dokáže chodiť aj bez nej. Je teda invalidný dôchodca. Poberá invalidný dôchodok a to ho istým spôsobom robí pasívnejším, lebo si hovorí: „Veď príjem mám zabezpečený.“ Zdá sa mi, že nepozná radosť zo sebarealizácie, z vykonávania toho, čo ma baví, a dobrý pocit, že si dokážem sám zarobiť, a tak sa o seba sám postarať. Zatiaľ sme nenašli také zamestnanie, ktoré by dokázal ako-tak vykonávať, t.j. kvôli svojmu telesnému hendikepu. Tri mesiace bol zamestnancom Mestského úradu mesta Lipany, a síce obsluhoval kamerový systém mestskej polície nášho mesta, potom bol prepustený. Sám vraví, že to bolo možno preto, lebo nebol dosť pohotový, keď bolo treba policajtovi cez telefón popísať situáciu, ktorú videl na obrazovke, príp. splniť jeho pokyny v práci s počítačom. To bolo pred 14 mesiacmi. Skúšali sme sa pýtať ešte na školách, či nepotrebujú vrátnika-informátora, ale neuspeli sme.
Ivanov sen je žiť v Prahe. Chcel by tam robiť vrátnika na Katolíckej charite. Poslali sme im aj žiadosť o prijatie do zamestnania. Ale či ho tam niekedy zamestnajú, či sa mu vôbec ozvú, je otázne. Môj odhad, čo sa týka postarania sa o seba samého (ubytovanie, obliekanie sa, stravovanie sa) je ten, že zatiaľ by to asi ešte nezvládol. Nie je ešte dosť sebestačný. (Je to asi trochu chyba aj nás – ostatných členov rodiny, keď robíme zaňho veci, o ktoré nás on prosí, lebo on to vraj sám nedokáže, alebo nevie tak dobre.) Musel by sa na to ešte pripraviť.
Jeho talentom je dobrý hudobný sluch. Dokáže si dobre zapamätať melódiu a čisto ju zaspievať. Chodil tri roky na flautu. My, jeho starší bratia a mamka, ho voláme, aby prišiel spievať do nášho chrámového zboru, v ktorom už ja spievam. Odrádzajú ho asi najviac jeho nohy („Ako by som mohol ísť s takýmito nohami na pódium pred publikum?“). Takže zatiaľ sa nedal prehovoriť.
Baví ho aj cestovanie, najmä vlakom – po celom Slovensku.
Má absolvovanú strednú odbornú školu, odbor Agropodnikateľ, po absolvovaní ktorého nastúpil opäť do prvého ročníka tej istej školy v odbore Pracovník marketingu. Matematika mu šla slabšie, ale zato má dobrú pamäť, najmä na roky. Bol trojkár. Jednoznačne je človek praktický a konkrétny, nie teoretický. Je pracovitý, ale niekedy aj pohodlný. Húževnatý.
Za môjho brata Ivana ďakujem
Nikolaj