Uvodom mojho pribehu srdecne pozdravujem pana Lubosa aj s rodinkou. Jeho talent je velkym pozehnanim od pana Boha. Nie kazdy je takto obdarovany mat plne fungujucu rodinu a zodpovedneho manzela, ktory sa o nu postara. Moj pribeh zacina z uplne ineho konca. Uz moje detstvo nebolo uplne ruzove a tak som sa v dospelosti rozhodla ist za pracou do zahranicia, aby som si splnila detske sny. Tam som sa zoznamila s muzom, ktoreho som si zobrala za manzela. Po case som zistila, ze je gambler. Ked som chcela tuto situaciu riesit, prerastlo to do agresie a fyzickych utokov. Tak som ho opustila aj so synom, ktory mal vtedy len 3 mesiace. Pomoc sme nasli vo svajciarskom Frauenhaus pre tyrane matky. Namiesto plnenia snov zacala v mojom zivote nocna mora a zivot v utajeni. Po 3 rokoch sudnych procesov sa mi podarilo vratit sa do rodneho mesta. Cesta bola tazka, napomocna mi bola aj charita na Slovensku. Odstartovat novy zivot, nie je lahke. Zabezpecit vsetko potrebne od byvania, obliekania, studia, sportu je pre osamelu matku narocne. Napriek tomu mam hlavu hore, prijimam co mi je sudene. Takto verejne o mojich problemoch nehovorim, na ulici ma tiez nestretnete so sklonenou hlavou, ale s usmevom, za ktorym sa sice skryva vela utrpenia, ale nerada zatazujem svoje okolie, pretoze kazdy si nesie svoj kriz. Jedno viem, ze bez viery by sa to nedalo zvladnut. Pokial si najdete cas na precitanie mojho pribehu, budem rada a verim, ze Vas to este viac posilni vo vasom talente. Nech Vas Pan Boh aj nadalej pozehnava. S pozdravom Maria
Prijímam, čo mi je dané
